hlavicka-lave-menu
hlavicka-prave-menu

O Brhlovciach

História obce Brhlovce

Obec Brhlovce leží v Ipeľskej pahorkatine, na úpätí Štiavnických vrchov,  v doline riečky Búr, v nadmorskej výške okolo 174 m. Brhlovce sa sa vzdušnou čiarou nachádzajú približne 10 km východne od okresného mesta Levíc. Obcou vedie cesta III/1593, ktorá sa severným smerom v Žemberovciach pripája na cestu I/51, juhozápadným smerom vedie cesta do Čankova, kde križuje cestu II/564.

Brhlovce sú lokalizované v rozsiahlej geologickej oblasti vulkanického pôvodu, formovanej treťohornou sopečnou činnosťou vulkánu Sitno.. Z tekutých láv a sopečného popola sedimentáciou vznikli vrstvy trachytových a pórovitých andezitových tufov a tufítov, čo sú horniny mäkké a pórovité.

 

Vznik súčasnej obce sa datuje rokom 1952, kedy sa zlúčili Horné a Dolné Brhlovce. Najstaršou písomnou zmienkou je správa o osade Horné Brhlovce z roku 1245, ktorú vlastnili zemani z Brhloviec. Vtedy je označená názvom Burfeu. V roku 1506 sú vlastníkmi Kálnayovci a v 16. storočí sa spomína aj vznik Dolných Brhloviec. Vtedy je označená maďarským názvom Kálnaborfő. Okolo roku 1756 kupuje obec Anton Körmöndy a stavia tu neskorobarokový kaštieľ a kostol. Pri sčítaní v roku 1828 mali Horné Brhlovce 25 domov a 155 obyvateľov, Dolné Brhlovce už 27 domov a 167 obyvateľov. Počas požiaru v roku 1917 vyhorel kaštieľ a zničených bolo aj 13 domov. Obyvatelia obce sa živili najmä poľnohospodárstom, vinohradníctvom a vinárstvom, tkáčstvom, košikárstvom a do roku 1963 aj kamenárstvom - ťažbou sopečného tufu.

V súčastnosti je obec známa najmä vďaka sklaným obydliam, nachádzajúcim sa na uličke Šurda.

Pamiatky v obci:

1. Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1760-1772. Fasáda kostola je členená pilastrami, okná majú profilované ostenia. Na nárožiach sa nachádzajú niky. V kostole sú veľkoformátové neskorobarokové obrazy, ktoré vytvoril  slávny rakúsky maliar Anton Schmidt (1713–1773). Jeho olejomaľby s christologickými námetmi (Snímanie Krista k Kríža, Ukladanie Krista do hrobu, Extáza sv. Terézie z Avily, sv. Alojz z Gonzága) patria k tomu najlepšiemu, čo je dnes z diela tohto umelca známe. "Obrazy sú mimoriadne vzácne, kvalitné a dokladajú vplyv Viedne na pamiatkový fond Slovenska.

2. Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 19. storočia. Zaklenutý je drevenou korýtkovou klenbou. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku. Na oltári sa nachádza obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade. Fasády kostola sú členené lizénami, okná majú jednoduché plošné šambrány. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

3. Kaštieľ Antona Körmöndyho, dvojpodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1756. Upravovaný bol v druhej polovici 19. storočia a po požiari v roku 1917. Miestnosti prízemia majú kláštorné a valené klenby s lunetami, poschodie je plochostropé so štukovou výzdobou. Fasády kaštieľa sú členené trojosovým rizalitom členeným pilastrami. Okná majú dekoratívne kamenné ostenia a suprafenestry v tvare prelamovanej rímsy.

4. Neskoroklasicistická kaplnka z roku 1860, prestavaná s použitím fragmentov starého kostola.

5. Skalné obydlia na uličke Šurda

6. Pomník padlým bojovníkom pre slobodu nášho národa