Skalné obydlia Brhlovce - História

História skalných obydlí v Brhlovciach

Pôvod a presný začiatok vzniku skalných obydlí v Brhlovciach nie je celkom jednoznačný. Vzhľadom na archeologické nálezy je veľmi pravdepodobné, že územie dnešných Brhloviec je obývané od doby bronzovej. Čo dokazuje nález unikátnej Brhlovskej amfory zdobenej zinkovými lamelami z obdobia Podolskej kultúry. ( cca 1000 p.n.l ). Archeologické nálezy na územi areálu neskorobarokového kaštieľa dokazujú, že toto územie bolo systematicky obývané v rannom stredoveku a prebiehala tu intenzívna hospodárska činnosť. Je veľmi pravdepodobné, že vtedajší obyvatelia už vtedy hĺbili do mäkkého sopečného tufu nejaké jednoduché diery, príbytky a skrýše.

Počas Tureckých nájazdov niektoré diery a skrýše, najmä tie ďalej od centra obce a schované v strmých zrázoch mohli slúžiť ako úkryty pred nájazdníkmi alebo ako skrýše na jedlo a poľnohospodárske produkty.

Skalné obydlia v Brhlovciach, v takom rozsahu a forme ako ich poznáme dnes, však s určitosťou vznikali až po Tureckých nájazdoch a s najväčšou pravdepodobnosťou až niekedy po roku 1756. Isté je, že rozvoj skalných obydlí v 18.storočí priamo súvisí s prudkým rozvojom kamenárstva v Brhlovciach. Ten nastal v roku 1756, keď Anton Körmöndy, richtár Kremnice a jeden z najbohatších ľudí v Uhorsku, si dal od talianských majstrov postaviť v Brhlovciach neskorobarokový kaštieľ.

Körmöndyho kaštieľ je krásna, súmerná dvojpodlažná, voľne stojaca obdĺžniková dvojtraktová budova, v strede s vystupujúcim rizalitom. Celý objekt je podpivničený, v juhozápadnom krídle sú pivnice na víno, dokonca dvojpodlažné!!! Prízemné miestnosti majú kláštorné a valené klenby členené lunetami. Miestnosti na prvom poschodí majú rovné stropy, štyri miestnosti majú valené klenby. K objektu patrí aj rozsiahla hospodárska budova obdĺžnikovitého tvaru, dvojpodlažná. Prízemné priestory sú zaklenuté krížovou klenbou, nesenou siedmymi stĺpmi. Poschodie má rovný strop zakrytý doskami a je nesený tiež siedmymi stĺpmi.

Na výstavbu takejto veľkej podpivničnenej staby, hospodárskych budov a ochranného múra okolo celého areálu bolo treba obrovské množstvo kameňa. S veľkou pravdepodobnosťou vtedy začala pod Körmöndyho taktovkou tažba kameňa v Brhlovciach vo veľkom štýle.

Od talianskych majstrov, ktorých doviedol  Körmöndy, sa naučili Brhlovčania veľkej zručnosti pri ťažbe a obrábaní kameňa.  Po skončení výstavby kaštieľa sa kameň vo veľkom ďalej ťažil a predával ako stavebný materiál, alebo sa z neho robili náhrobné kamene a portály na vstupné brány do dvorov.

Skalné obydlia ako ich poznáme dnes, začali poväčšinou vznikať na miestach, kde sa kameň vyťažil – v kameňolomoch. V podstate môžeme povedať, že dnes väčšina obce leží na území bývalých kameňolomov, ktoré sa postupom času spojili do jedného veľkého kameňolomu, na území ktorého dnes  leží väčšina skalných obydlí.

 Výmimku tvoria skalné obydlia nachádzajúce sa na úplnom konci dediny, alebo tie nad dedinou, na viniciach. Vzhľadom na to, že pred väčšinou skalných obydlí sú dnes postavené moderné, nové domy, tak bežnému náívštevníkovy ani nedôjde, že Brhlovce ležia v kameňolome, respektíve viacerých menších kameňolomoch.

Stavba skalných obydlí bola dosť dynamická, čo sa týka časového úseku ich vzniku. Keď skončila éra Körmöndyho, väčšinu kameňa tažili miestni malí kamenári. Kameń ťažili podľa objednávok. Vytesali skalné obydlie, ktoré sa využívalo na bývanie a hospodárške účely, keď prišla objednávka tak z neho vyťažli kameń. Opäť rozšírili skalné obydlie a zároveň ťažili kameń, keď bola objednávka. Záležalo od doby, či bola vojna alebo mier, záležalo od obchodných a kamenárskych zručností jednotlivých kamenárov a ich rodín.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo domáci do sopečného kameňa sekali skalné obydlia, boli jeho klimatické vlastnosti. V lete je v skalnom obydlí príjemný chlad a v zime tam nikdy nemrzne. Samozrejme vyťažený kameň bol biznis. Dnes ako moderní ľudia zvyknutí na ústredné kúrenie a klimatizácie, si  moc nedokáže predstaviť klimatický luxus, ktorý skalné obydlia ponúkali obyčajným ľuďom.